CYRANO Z PREDMESTIA OSLAVUJE

 

Spomíname na unikátny muzikál

Cyrano z predmestia oslavuje

Už na začiatku bolo všetkým jasné, že tvoria výnimočné predstavenie. Keď sa na jeseň v roku 1977 muzikál Cyrano z predmestia objavil na javisku bratislavskej Novej scény, ľudia trpezlivo stáli v dlhých, priam kilometrových radoch vinúcich sa ako nekonečný had dole námestím, aby naň dostali lístky.

Bola to doslova bomba!

Spomienka prvá: Karol Čálik, bubeník Tibot i zároveň asistent réžie

Karol Čálik, v súčasnosti už legenda Novej scény, v tom čase 32-ročný herec, mal v muzikáli hneď dvojitú úlohu: zahral si postavu muzikanta Tibora a zároveň bol pravou rukou, asistentom režiséra Ivana Krajíčka. Dnes hovorí, že hoci nechce tento muzikál glorifikovať, aj tak si myslí, že odvtedy sa už na Slovensku nezrodil žiaden, ktorý by sa mu vyrovnal jedinečnosťou a kvalitou.

Prišiel totiž v pravý čas, v období normalizácie, kedy diváci, dovtedy zvyknutí na americké muzikály ako My fair lady, Hello Dali či Grék Zorba, opúšťali po prestávke nenápadne sálu, otrávení sovietskymi  komédiami, ktoré im divadlo prinútené dobou začalo servírovať.

Diváka, naučeného na kvalitu, očakávajúceho od predstavenia istú úroveň, cveng, náhrada tohto typu nemohla uspokojiť. A zrazu sa objavil Cyrano z predmestia. „Bola to doslova bomba,“ spomína Karol Čálik. „Zjavilo sa dielo, na ktorom sa podieľal tím tých najlepších autorov.“

Vospolok mladý tím: libreto napísala Alta Vášová, texty Kamil Peteraj a Ján Štrasser, hudbu Marián Varga a Pavol Hammel. Réžie sa ujal Ivan Krajíček, ktorý mal už za sebou viaceré u divákov veľmi obľúbené tituly. Pre svoju energiu a novátorský prístup bol ideálnym človekom, ktorý tento tím mohol a aj doviedol do víťazného cieľa. Čakali tam búrlivé divácke ovácie.

„Cyrano z predmestia nás nadchol ešte skôr, ako sme ho začali robiť. Kvôli tomuto predstaveniu sa vôbec po prvý raz v dejinách Novej scény konal konkurz. Hľadali sa tanečníci aj herci. Prihlásilo sa 220 mladých ľudí a Ivan Krajíček a ja ako jeho asistent sme dva dni, každý vo svojej skupine, hľadali medzi nimi tých pravých,“ rozpamätávala sa Karol Čálik.

„Na Novej scéne sme síce mali tanečný súbor, ale do tohto predstavenia sme potrebovali mladých ľudí vo veku 20 rokov, aby sme divákom ponúkli autentický, presvedčivý výsledok. Choreograf z Brna, Luboš Ogoun, sa so Cyranom úplne stotožnil. Umelec a atlét súčasne, bývalý majster Československa v skoku do výšky, doň vniesol mnohé priam športové prvky, čím mu dodal tú správnu pouličnú neviazanosť a energiu.“

Predstavenie zarezonovalo nielen u divákov, ale aj u kritiky. Stal sa z neho najlepší muzikál tých čias a z Muzikálového festivalu v Olomouci si odniesol hlavnú cenu. Kritika vyzdvihovala jeho úroveň aj poslanie.

Cyrano bol totiž vo všetkých smeroch novátorským predstavením. Po prvý raz boli tanečníci, ako sme už spomenuli, obsadení na základe konkurzu, a využil sa i polovičný plejbek – orchester Novej scény je v nahrávke použitý v zredukovanej podobe. Novátorstvom bolo už samotné libreto. Alta Vášová síce vychádzala zo známej klasickej predlohy, ale jej Cyrano bol mladík zo 70-tych rokov, napohľad „drsňák“, no schopný oddanej lásky k Roxane. Dej príbehu zasadila na perifériu veľkomesta, kde medzi sebou pretekajú rockové kapely. Na čele jednej stojí skladateľ Cyrano. Roxana je speváčka zamilovaná do príťažlivého Jána, neočaril ju však on, ale Pieseň pre Roxanu. Nebol to však skutočný autor, tým bol Cyrano. Ján, v podstate slaboch, neschopný vyrovnať sa s odchodom Roxany na turné, začne piť a neskôr si vezme život. A Roxana napokon zistí, kto tie úžasné skladby pre ňu vlastne písal.

Z pohľadu súčasníka vyznieva priam kuriózne zmienka o tom, že libreto Alty Vášovej bolo nutné v jednom bode upraviť. Spomínať v období hlbokého socializmu a ešte priamo na doskách divadla tetovanie či nebodaj drogy bolo neprípustné. „A tak zamilovaný hrdina Ján nezadúšal svoj žiaľ drogami, ako bolo pôvodne zamýšľané, ale alkoholom, čo podľa mňa oslabilo údernosť, či priam predvídavosť predstavenia,“ domnieva sa Karol Čálik, ktorý mimochodom v roli muzikanta hral v predstavení na bicie. A nielen „na oko“, ale naozaj. „Ako 15- ročný som mal  v Trnave  kapelu,“ dodáva na vysvetlenie.

Skladali v kúpeľni

Spomienka druhá: Pavol Hammel, spoluautor hudby

Jeden z autorov hudby Marián Varga, ktorý sa už nedožil tohto pekného výročia, zomrel iba pred pár mesiacmi, sa na margo Cyrana z predmestia kedysi priznal, že muzikály nemá veľmi rád. A vzápätí dodal, že Cyrano je podľa neho skôr pesničková hra. S Paľom Hammelom boli v tom čase už zohraná dvojica. „Aj keď sme každý hrali v inej kapele, ja som mal Prúdy, on Collegium musicum, v tom čase sme mali za sebou viaceré spoločné projekty. Čo sa týka muzikálu, pre nás oboch bol Cyrano z predmestia prvý a zároveň posledný. No teší ma, že ostal dodnes v povedomí,“ vysvetľuje Pavol Hammel. Vraj jediné, čo ho v súvislosti s Cyranom mrzí je, že nemali možnosť posunúť sa s ním aj na medzinárodnú scénu. „Na Západe, v nemecky hovoriacich krajinách, oň mali veľký záujem, dokonca bol už aj preložený do nemčiny. Príbeh bol pútavý, zrozumiteľný pre každého diváka, bez rozdielu veku a národnosti, téma aktuálna, hudba, scéna, spracovanie moderné. Ale, zatrhli nám to.“

Vraj im dvom bolo už od začiatku jasné, že to bude dobré. „Stretávali sme sa u Mariana, lebo mal pohodlnú vaňu, v ktorej ležal a fajčil. A ja som sedel na záchodovej mise, čo bolo jediné miesto, kde som sa mohol posadiť, aby som mohol písať. Čo sa týka hudby, verili sme si. Skôr išlo o to splniť všetky podmienky nutné k tomu, aby muzikál vyznel moderne po všetkých stránkach. Chceli sme mať mladý balet, ktorý by do predstavenia vniesli atmosféru ulice, hercov s civilným prejavom a to sa týkalo aj spevu, bez operetných manierov. A preto sa robil konkurz, ktorého sa zúčastnili desiatky mladých ľudí. Na Novej scéne sme dostali zelenú najmä vďaka Ivanovi Krajíčkovi, ktorý sa stal hnacím motorom predstavenia.“

Dvojica sa stretla aj pri písaní textov: Kamil Peteraj a Ján Štrasser. „Dva póly nabité rovnakým nábojom sa pritiahli,“ opísal vzletne Ján Štrasser spoluprácu, z ktorej sa pre tento muzikál zrodilo 20 úžasných piesní. Jednou z nezabudnuteľných je aj pieseň Ja nemám lásku v malíčku, ktorú spieval predstaviteľ Cyrana Jožko Benedik.

Cyrano a jeho Roxana. Či naopak?

Spomienka tretia: Kamila Magálová a Jozef Benedik, protagonisti hlavných postáv

Zmienka o 40. výročí premiéry Cyrano z predmestia oživilo u Kamily Magálovej spomienky na jedno z najkrajších skúšobných období v jej doterajšej kariére. Aj ona si na začiatku prešla konkurzom a vyšla z neho víťazne. Dostala hlavnú postavu, rolu Roxany. „Mala som vtedy len 27 rokov, ale už som mala 5-ročnú dcéru. Chodieval so mnou na skúšky, ako sa to hereckým deťom často stáva. Fascinovaná sa na nás vydržala pozerať aj niekoľko hodín ako skúšame náročné party. Na postavu Cyrana robili konkurz dvaja moji obľúbení kolegovia – Milan Kňažko a Miško Dočolomanský. Milan sa napokon trochu zľakol spievania a Miško úlohu vzdal pre pracovné vyťaženie. Nakrúcal vtedy hneď dva filmy naraz takže z časových dôvodov to musel odmietnuť. Napokon do úlohy Cyrana vybrali vtedy začínajúceho člena Spevohry Novej scény Jozefa Benedika,“ vracia sa do tohto obdobia Kamila Magálová.

„Náš muzikál bol ukážkou dokonalej tímovej tvorby a všetkým spoločne nám bolo dožičené prežiť niečo síce krátke, ale neopakovateľne krásne. Odvtedy som žiadne iné predstavenie tak intenzívne neprežívala. Cyrano mal ohromný úspech. Bol to vskutku prelomový kus, ktorý nevyprchal z pamäti ľudí ani po rokoch. Pre herca to znamená, že robil niečo, čo sa skutočne oplatilo, niečo, z čoho nemá dobrý pocit len on, ale najmä ľudia, ktorí to videli.“

S týmto konštatovaním plne súhlasí aj samotný Cyrano. „Na tú dobu to bolo niečo úplne nové. Na javisko vybehli ľudia v džínsoch, spievali moderné pesničky, a po Kollárovom námestí sa tiahol dlhý rad ľudí, ktorí to všetko chceli vidieť na vlastné oči,“ pripomína si toto obdobie spevák Jozef  Benedik, vtedy 26-ročný slobodný mladík.

„Hrali sme ho s nadšením, no v tom čase mi ani nedochádzalo, že som vlastne súčasťou kultového diela. Naplno som si to uvedomil až po rokoch. Veľký divácky ohlas, ktorý sme vtedy zažívali, nás však nesmierne tešil. Dovtedy, kým nám jedného pekného večera neoznámili: Mimochodom, dnes hráte naposledy. Nedokázali sme tomu uveriť. Bol to nepochopiteľný krok, pretože záujem o Cyrana neutíchal. Nič nám nezdôvodnili, ale v kuloároch sa šepkalo, že vraj kazíme socialistickú mládež. Jasne, že sme náhlym zrušením predstavenia ostali nemilo zaskočení, aj smutní. Pri jeho tvorbe sa zišla skvelá partia ľudí, na javisku vládla uvoľnená atmosféra, čo vrchnosti zrejme tiež prekážalo,“ posúva sa Jozef Benedik v čase do rokov 1977 až 1978.

A priznáva, že tvorcovia sa obávali, že do svojho prejavu vnesie operné maniere, keďže vyštudoval operný spev. „Ale to sa veľmi mýlili, no dosť ťažko sa niekomu vysvetľuje – ľudia nebláznite, ja som odkojený na Beatles! Vtedy to tak bolo: kto nebol v kapele, nežil a my sme tiež mali tú svoju.“ Na margo spolupráce s Kamilou Magálovou podotkne: „Obaja sme boli mladí a Kamila bola veľmi zlaté stvorenie. A to sa človeku ľahko hrá, keď sa mu niekto páči. Na Cyrana z predmestia sa dá spomínať len v tom najlepšom.“ A na tom sa zhodujú všetci tvorcovia, ktorí mali to šťastie byť pri tom a dnes spomínať.

Dôvetok: Treba ešte poznamenať, že rovnako mali šťastie aj diváci, ktorí v tom období chodili do divadla a mohli vidieť a zažiť mladistvé predstavenie Cyrana z predmestia. Určite si práve mnohí z čitateľov nášho magazínu radi spomenú na spontánnu, temperamentnú a občas aj lyrickú, ale hlavne ohromne muzikálnu atmosféru predstavenia. A pretože refrén hlavného songu išiel tak ľahko do ucha a bol zapamätateľný, možno si aj s nami zanôtia Ja nemám lásku v malíčku….

Kristína Slovianská

Foto: Dušan Kittler, Petra Baranovičová

Ja nemám lásku v malíčku,
ja nemám viac, než seba mám,
ja nemám srdce na tričku,
a drobné mince nezbieram.
Ja nekupujem na korze,
čo nosí sa a čo sa chce,
ja hľadám obraz a nie rám,
ja hľadám obraz a nie rám.

Ja nemám lásku v rukáve,
ja nechytám, čo spadne mi
a za bubliny prchavé
a za džús ľadom chladený
vždy platím svojím peniazom
a zostávam tým, čím aj som
Ja hľadám lásku a nie dym,
Ja hľadám lásku a nie dym.

Ja nemám lásku, tú čo späť
si ľahko môžeš zobrať z hry,
ja nehrám s kdekým lacný set
a za pár hodín v páperí
si nedám dušu vziať
a na drobné sa rozmieňať,
ja takej láske neverím,
ja takej láske neverím.